Už sú to viac ako 4 roky odkedy v USA nastal veľký boom spojený s ťažbou zemného plynu z bridlíc. Situáciu ale komplikuje fakt, že iba relatívne málo tejto suroviny sa zo Spojených štátov môže vyvážať, nakoľko na vývoz potrebujú spoločnosti získať povolenie od vlády. Dôsledkom ťažby ropy a plynu z bridlíc je, že priemyselná výroba v Európe sa stáva menej konkurencieschopnou a vplyv skupiny OPEC na svetové ceny ropy a plynu sa oslabuje. Niet preto divu, že národy sa predháňajú v kopírovaní boomu v Amerike. Minulý týždeň Veľká Británia povolila hydraulické štiepenie (t.j. metódu, ktorá sa využíva pri ťažbe plynu a ropy z bridlíc) a Nemecko zrušilo zákaz ťažby touto metódou. Čína zase zrýchľuje proces získavania licencií na ťažbu bridlicového plynu a Austrália (ktorá si predsavzala, že sa stane najväčším exportérom skvapalneného plynu - LNG), už skúma, ako využiť svoje zásoby bridlíc.
Všetci by chceli to, čo majú USA - zásoby tak rozsiahle, že sa plyn predáva za tretinu ceny oproti Európe a pätinu zo sadzby ázijského plynu. Americká ropa (WTI) sa v súčasnosti predáva za menej ako 87 dolárov za barel, pričom ropa typu Brent sa predáva za 109 dolárov za barel. Pri takýchto cenách sú emisie zo spotreby energie na úrovniach z roku 1992 a stále klesajú, pretože je ekonomicky efektívnejšie v elektrárňach spaľovať plyn namiesto uhlia. Kým v Amerike plánujú vybudovať nové petrochemické továrne, ktoré by mohli využívať viac plynu, európska priemyselná výroba má stále pomerne vysoké náklady a stráca tým svoju konkurencieschopnosť.
Zvyšujúca sa produkcia ťažby bridlicovej ropy a plynu v Spojených štátov otriasa schopnosťami kartelu OPEC držať ponuku energetických surovín nakrátko a tým profitovať z vyšších cien ropy. Po minulé dekády sa OPEC snažil v podobných situáciách zaplavovať trh veľkým množstvom ropy. Znižoval tak ceny a ničil svojich konkurentov. No Arabská jar vyšla arabských šejkov draho a sociálne výdavky vzrástli tak, že verejnosť začala byť nespokojná. Ďalšou prekážkou pre Európu je aj neúspech v znižovaní emisií. Keďže americký plyn je tak lacný a využíva sa najmä doma, americké uhlie sa vyváža viac, a to nielen do Ázie, ale aj do Európy (tým pádom emisie v týchto krajinách rastú).
Americkí ťažiari pri takýchto cenách strácajú peniaze. Už 16 spoločností požiadalo vládu a povolenie na export skvapalneného plynu, aby mohli byť rentabilnejší pri vyšších cenách v zahraničí. Zatiaľ sa však ukazuje, že získanie povolenia je behom na dlhé trate a zvyšok sveta sa tak skoro zlacnenia nedočká.
(Zdroje: Quartz, U.S. Energy Information Administration, Scientific American)