Solárna energia ani vietor už nie sú najväčším obnoviteľným zdrojom energie v Európskej únii. Najrozšírenejším palivom, ktoré je prekvapivo označované ako obnoviteľný zdroj bez závažnejšieho znečisťovania ovzdušia (označované ako carbon neutral – uhlíkovo neutrálne), je práve drevo. Ešte v roku 2009 si Európska únia stanovila cieľ, že do roku 2020 bude vyrábať 20% celkovej energie z obnoviteľných prírodných zdrojov. Medzi tieto prírodné zdroje má patriť aj drevo, či už vo forme paliet, pilín alebo biomasy. V niektorých krajinách ako Poľsko alebo Fínsko drevo predstavuje viac ako 80% dopytu po obnoviteľných zdrojoch energie. Dokonca aj v Nemecku, ktoré si vytýčilo ešte drastickejší prechod k využívaniu obnoviteľných zdrojov energie, pochádza až 38% „nefosílnej“ energie z dreva.
Myšlienka, že drevo patrí medzi zdroje energie s nízkymi emisiami je prinajmenšom bizarná, no pôvodný argument pre zaradenie dreva do zoznamu obnoviteľných zdrojov EÚ je vskutku originálny. Pokiaľ sa na pálenie používa drevo z dobre obhospodarovaných lesov, potom uhlíkové emisie z komínov môžu byť kompenzované uhlíkom, ktorý zachytávajú stromy z ďalších novovysadených lesoch. Podľa Európskej únie teda aj drevo môže byť „uhlíkovo neutrálne“. Odkedy mu prischla táto charakteristika, začalo sa využívať omnoho intenzívnejšie. Drevo prináša aj výhody. Výstavba veterných elektrární je finančne náročná, pričom elektrárne, v ktorých sa páli uhlie, môžu byť s veľmi malou investíciou transformované na pálenie 90% uhlia a 10% dreva. Navyše energia z dreva nie je premenlivá ako v prípade vetra a solárnej energie, nevyžaduje záložnú energiu cez noc.
Avšak ani drevo sa nevyhlo osudu obnoviteľných zdrojov energie a začalo sa dotovať. Dôvody sú jednoduché: uhoľné elektrárne by sa bez transformácie na využívanie dreva pravdepodobne zavreli a EÚ predsa musí svoje ciele plniť. Do roku 2020 chce Európska únia dostať 1,210 terawatt hodín energie z biomasy, pričom z veternej energie plánuje získať len 494 terawatt hodín. Približne 80% energie z biomasy sa v súčasnosti využíva na kúrenie v krbových kachliach a kotloch, no iba 20% je využívaných na výrobu elektriny. Nakoľko solárna ani veterná energia nevytvárajú toľko energie, ako by EÚ potrebovala, dopyt po biomase sa môže postupne zvyšovať.
Jedným z príkladov transformácie uhoľnej elektrárne na využívanie dreva je elektráreň Drax vo Veľkej Británii (grófstvo Yorkshire). Súčasný plán transformácie je, aby polovicu zo súčasnej kapacity 4000 megawattov elektrárne tvorila biomasa a druhú polovicu by pokrývalo uhlie. Po tejto transformácii bude elektráreň dostávať od vlády pri predaji 45 libier za 1 megawatt hodinu navyše. Na to, aby bolo možné produkovať 2000 megawattov elektriny z dreva je potrebných 6 600 kilometrov štvorcových lesa, čo je približne rozloha celej oblasti, kde elektráreň leží (oblasť West Riding). Tým vzniká aj tlak samotnú cenu biomasy a najväčší spotrebitelia dreva ako stavbári, stolári a papierenské spoločnosti už začínajú pociťovať zvyšovanie cien.
Na záver ale prichádza to najpodstatnejšie. Samotná Európska únia na svojom portáli Euractiv priznáva, že označenie dreva ako paliva, ktoré je uhlíkovo neutrálne, bolo mylné a úlohu dreva ako obnoviteľného zdroja energie prehodnotia. Štúdia podporujúca tento argument od Tima Searchingera z Princeton University napríklad vypočítala, že ak by sa použili celé stromy na výrobu energie, zvýšili by sa emisie uhlíka porovnateľné so spaľovaním uhlia o 79 % za 20 rokov a o 49% za 40 rokov. To znamená, že redukcia uhlíka by nastala až po viac ako 100 rokoch, teda až po plnom dorastení ďalšej generácie stromov.
(Zdroje: The Economist, Euractiv)