Korekcia na akciách nekončí

Lepšie makroekonomické dáta posledných dní ako nezrealizované predaje domov, objednávky tovarov dlhodobej spotreby, ceny domov podľa Case-Shillera alebo spotrebiteľská dôvera pomohli akciovému indexu SP500 zaznamenať najsilnejšiu trojdňovú rely od začiatku januára. Okrem dát pomohlo aj zastavenie poklesu na US dlhopisoch a tiež aj to, že posledný pokles bol pomerne agresívny a trh potrebovali už aj výdych z medvedích nálad.

Aktuálny pohyb nahor po prekonaní úrovne 1600 bodov ale považujeme len za medvediu pascu. Trh po FOMC zaznamenal pomerne slušný pokles a novým konsenzom väčšiny obchodníkov bolo, že uvidíme slušný pokles. Stačili ale lepšie makrodáta a medvede veľmi rýchlo opustili svoje pozície a dali priestor na rast. Ten by mohol pokračovať ešte do pásma 1640/50 bodov, odkiaľ očakávame nový pokles smerom nadol. Pri lepších makroekonomických dátach je totiž pravdepodobné, že Fed začne na jeseň s taperingom, výsledkom čoho budú vyššie úrokové sadzby. Dlhopisy doteraz neboli alternatívou voči akciám a spred medzi výnosom akcií a dlhopisov dosahoval dlhoročné maximá. Ak sa teraz situácia otočí, atraktívnejšie výnosy na dlhopisoch by mohli najbližšie týždne ešte tlačiť na likvidáciu akciových pozícií. Tiež aj slabé očakávania ohľadom nadchádzajúcej výsledkovej sezóny za 2Q majú potenciál spôsobiť akciám straty. Vzhľadom na pomer firiem, ktorý znižuje odhady ziskov k tým, ktoré zisky zvyšujú, nie sú očakávania príliš veľké.

Výhľad na akciový trh tak máme naďalej medvedí. Podobne to platí aj pre spoločnú menu. Situácia na periférii sa začína komplikovať a to v najnevhodnejšom čase očakávaní taperingu. Dlhopisov periférie sa preto investori rýchlo zbavujú a to aj napriek tomu, že ECB sa na zmenu menovej politiky tak skoro nechystá; a ak áno, tak jedine smerom k jej vyššiemu uvoľneniu. To, ako sa ďalej bude vyvíjať menová politika v eurozóne, bude záležať hlavne od toho, či sa potvrdia odhady ECB, že k obnove ekonomiky by malo prísť po šiestich kvartáloch recesie v druhej polovici roka. Pretože sa vďaka nulovým sadzbám Fedu a obrovským mesačným nákupom dlhopisov stala hlavnou financujúcou menou všetkých špekulácií dolár, pôsobí zmena v očakávaní jeho politiky ako magnet aj na ostatné aktíva. Aktuálne ich tlačí nadol.

Ak by tento vzťah neplatil, euro by ešte mohlo pokračovať v raste. Nadbytočná likvidita v eurozóne totiž rapídne klesá. Dôvodom je splácanie pôžičiek LTRO ako aj z iných facilít na dodávanie likvidity. Kým na začiatku roka 2012 bola nadbytočná likvidita v systéme na približne 800 mld. eur, aktuálne je to len 250 mld. eur, čo sú úrovne z roku 2011.

Od nadmernej likvidity sa očakávalo, že povedie k rastu objemu poskytnutých úverom, no medziročný rast úverov domácností dosahuje len mizivých 0,3%, kým korporácie dokonca splácajú svoj dlh tempom takmer 2% ročne.

Očakávania, že nadmerná likvidita povedie k vyššiemu objemu poskytnutých úverov ako aj k vyššej inflácii tak zlyhala. Zlyhali aj očakávania hyperinflácie a parabolického rastu cien zlata.

Rast zlata zastavilo práve to, že napriek bezprecedentným stimulom neprišla žiadna inflácia. Keď sa objavili indície, že Fed by predsa len mohol prísť so stiahnutím stimulov, nasledoval výpredaj zlata kvôli rastu výnosov na dlhopisoch. Ak totiž začnú rásť reálne výnosy na US dlhopisoch, zvykne to podľa dát UBS spôsobiť pokles cien zlata. Zlato totiž neprináša žiaden výnos, kým dlhopisy áno.

Veľmi zaujímavý pohľad na cenu zlata poskytla ešte na začiatku roka 2012 banka Goldman Sachs, ktorá ukázala cenu zlata v librách od roku 1265 v cenách z roku 2010. Graf ukazuje, že prudké rasty cien zlata sa často vyskytli, no pohyby z rokov 1980 a 2011 boli až extrémne prudké. To, či cena zlata obnoví ďalej svoj rast, bude záležať od mnohých faktorov. Jedno je ale jasné. Stále väčším rizikom je deflácia než inflácia.